Registrovať

migrena

Téma venovaná prvej pomoci pre teba !!!
Moderator
Obrázok užívateľa
Príspevky: 2425
Registrovaný: 27 Dec 2007 16:35

migrena

Poslaťod matrix201 » 16 Jan 2008 00:33

Príznaky
Výstražná fáza s prejavmi ako je únava, úzkosť, zmeny nálad...
Silná pulzujúca alebo búšivá bolesť hlavy
Nevoľnosť, prípadne vracanie
Zvýšená citlivosť na svetlo a zvuk
Migréna s aurou

Bolesti hlavy avizuje stav, ktorý sa nazýva aura:

Skreslené videnie, napr. záblesky svetla
Pocit dezorientácie a nevoľnosť
Necitlivosť alebo mravenčenie na polovici tváre
Poruchy reči, komolenie slov

Rizikové skupiny
Migrénou trpí asi 8% obyvateľou rozvinutých krajín. Väčšiu časť pacientov tvoria ženy, pomer žien a mužov je 3:1. Bežný vek pacientov je 20 až 45 rokov, migrény sa však vyskytujú do detstva do staroby. Dôležitú úlohu hrá dedičnosť – aj obidvaj rodičia majú migrénu, je 75% pravdepodobnosť zdedenia, ak ſou trpí len jeden z nich, pravdepodobnosť je 50%.

Priebeh
Väčšina migrén (80-90%) je bežného typu a trvanie výstražnej fázy je rôzne, od niekoľkých hodín až po 3-4 dni. 10-20% tvoria klasické migrény.

Čo robiť
Migrénu možno často zastaviť pri prvých náznakoch hroziacej bolesti. Ak pocítite príznaky začínajúceho sa záchvatu, užite tabletku ibuprofénu, acypyrínu alebo podobný liek proti bolesti a zapite ho silnou kávou, prípadne pohárom kofeínového nápoja. Ľahnite si v tichej, zatemnenej miestnosti a na čelo si dajte studený obklad. Ak toto opatrenie nepomáha alebo ak trpíte pravidelnými migrénami, navštívte lekára.

Liečba
Sú dva typy liekov, ktorými sa lieči migréna – preventívne lieky a lieky, ktoré majú prerušiť záchvat. Prerušenie záchvatu je najistejšie na začiatku, prevencia je vhodná proti migrénam, ktoré sa opakujú. Medzi používané lieky patria:

Voľne dostupné lieky proti bolesti – Paracetamol, Acypyrín a ďalšie nesteroidné protizápalové preparáty, vhodná je ich kombinácia s kofeínom
Ergotamínové prípravky – Ergofein, Clavigrenin, ktoré zužujú cievy v hlave
Triptamy – ide o lieky Imigran, Maxalt, ktoré zužujú drobné hlavové tepny
Opiáty – Kodeín či kombinácie s Acypyrínom a Paracetamolom znižujú vnímanie bolesti
Preventívne lieky – kalciové blokátory a betablokátory, antidepresíva ako Deprex, Zoloft

Prevencia
Skúste najskôr zistiť, čo migrénu vyvoláva. Píšte si záznamy o jedle, zmenách počasia, menštruačnom cykle a ďalších faktoroch, ktoré sa spájajú s výskytom migrén.

Doprajte si dostatok spánku, nespite však pridlho, alkohol pite striedmo, obmedzte kávu, vyhýbajte sa stresu, skúste meditovať, cvičiť.

Ak tieto opatrenia nevedú k náprave, poraďte sa s lekárom o preventívnych liekoch.

Všeobecné informácie
Pojem migréna je odvodený z francúzskeho slova migraine (bolesť hlavy). Kvôli jednostrannosti bolestí sa používa aj označenie hemikránia (bolesť v jednej polovici hlavy).

Ako migréna sa označujú v záchvatoch sa vyskytujúce, periodicky sa opakujúce, t.zn opätovne sa vracajúce, prevažne jednostranné bolesti hlavy, ktoré bývajú často spojené s nevoľnosťou a zvracaním. Tieto bolesti hlavy sú často sprevádzané aj fokálnymi neurologickými symptómami z aury. Pod tým rozumieme rôzne zbežné vnemy alebo pocity, ako napr. závrat, mihotanie alebo zatmenie sa pred očami, chuťové alebo čuchové vnemy, alebo aj zvukové vnemy – bez existencie príslušného vonkajšieho dráždenia.

Záchvat migrény prebieha v štyroch fázach
Fáza prvých príznakov (prodromálna fáza): Tu sa ako prvé znaky blížiacej sa migrény zjavujú: zvýšená dráždivosť, zmena chuti do jedla a kolísanie nálad, ako aj záchvaty náhleho hladu.
Fáza aury (predzvesti záchvatu): U približne 10 percentách chorých na migrénu sa v tomto okamihu dostávajú do popredia neurologické symptómy (zhrnuté pod pojem aura).
Fáza bolesti hlavy: Typické bolesti hlavy (napr. bodajúce, prenikavé, kŕčovité alebo pulzujúce) sa celé hodiny väčšinou pomaly zväčšujú. Bolesť sa individuálne prejavuje na rôznych miestach, avšak väčšinou na čele. Pretože postihnutí pri väčších pohyboch pociťujú nárast bolestí, ukladajú sa do pokojnej polohy. Kvôli sprievodným javom migrény, ako sú citlivosť na hluk a svetlo, sa miestnosti zatemſujú.
Regeneračná fáza: Symptómy ustupujú, postihnutí sa cítia unavení a ochabnutí. Do úplného zotavenia môže uplynúť 12 až 24 hodín.

Častosť
Pretože migréna nie je ochorenie, ktoré by bolo povinné hlásiť, majú štatistické údaje len obmedzenú všeobecnú platnosť. S týmito obmedzeniami možno následne povedať: Prevalencia mužov, t.zn. súhrnný počet chorých mužov ročne, je 5 %. To znamená, že v Spolkovej Republike Nemecko s ca. 40 miliónmi mužských obyvateľov (spolu 80 miliónov) trpia na túto chorobu približne dva milióny. U žien medzi 35. a 45. rokom života je prevalencia naproti tomu približne 20 %. U každého desiateho pacienta sa prvý záchvat migrény objavil už v detskom veku. Až 3 percentá školopovinných detí trpí migrénou. Väčšina pacientov však ochorie v mladom dospelom veku.
Príčiny migrény
Všeobecné informácie
Existujúce príčiny migrény nie sú ešte definitívne objasnené. Zdá sa, že istú úlohu tu zohrávajú genetické faktory, pretože často bývajú postihnutí viacerí členovia jednej rodiny. Určité gény, ktoré sú za migrénu zodpovedné, sa však zatial nepodarilo identifikovať. Teória nedostatočného prekrvenia mozgu sa medzičasom považuje za vyvrátenú. Spoluspúšťačom migrény môže byť aj trojklanný nerv (tvárový nerv), ktorého nervové zakončenia môžu v mozgu spôsobovať bolestivý zápal.

V súčasnosti uprednostſovanej hypotéze zohráva rozhodujúcu úlohu neurotransmiter serotonín. Neurotransmiter je látka, ktorá je uložená v nervových bunkách a pri vzruchu bunky sa uvoľſuje. Tým sa neurotransmiter dostáva z nervovej buky cez synaptickú štrbinu do za ſou ležiacej bunky a sprostredkováva tam istý efekt, napr. blokáciu alebo aktiváciu, ktorý je závislý na type neurotransmitlera. Tento efekt na nervovej bunke potom postupuje aj na orgány, ktoré príslušná nervová bunka inervuje, ako napr. krvné cievy, svaly, srdce alebo žalúdočno-črevný trakt.

Za kľúčovú príčinu migrény sa považuje porucha rovnováhy serotonínu. Vytváranie aury, ako napr. mihanie pred očami, pred výskytom bolesti hlavy, je pravdepodobne vyvolávané vzruchom kortikálnych, t.zn. v mozgovej kôre ležiacich neurónov, ktorý sa vo forme vlny šíri ďalšími oblasťami mozgovej kôry. Následkom tohto šírenia vzruchu dochádza k zmenám prekrvenia mozgu. Experimentálne mohol byť ukázaný úbytok objemu krvi, ktorý sa šíri rýchlosťou od 2 do 3 mm/min. z okcipitálnej mozgovej kôry smerom k frontálnej mozgovej kôre, t.zn. od tyla smerom k čelu. Vytvorenie migrenóznej bolesti hlavy súvisí s účinkom serotonínu na krvné cievy. Serotonínom sa zvyšuje permeabilita ciev, čiže priepustnosť steny ciev pre určité látky. Dochádza k úniku látok, napr. plazmakinínu, z krvnej cievy do okolitého tkaniva, kde tieto látky spôspbujú dráždenie receptorov bolesti. Okrem toho serotonín vyvoláva uvoľnenie prenášačových látok, ako napr. prostaglandínov, ktoré v mozgu vedú k vazokonstrikcii, t.zn. k zúženiu ciev, a mimo mozgu k vazodilatácii, t.zn. k rozšíreniu ciev. Vazodilatácia v žalúdočno-črevnom trakte by mohla byť u mnohých pacientov s migrénou zodpovedná za nevoľnosť a zvracanie.

Rozdelenie a symptómy migrény
Všeobecné informácie
Na základe objavujúcich symptómov sa môžu rozlišovať rôzne formy migrény. Internacionálna klasifikácia rozlišuje o.i.nasledovné formy migrény: migrénu bez resp. s aurou, oftalmoplégickú migrénu a retinálnu migrénu ako aj periodické symptómy v detstve ako predchodcu migrény.

Migréna bez aury
Migréna bez aury, ktorá sa kedysi označovala aj ako “jednoduchá” migréna, je najčastejšie sa vyskytujúcou formou migrény. Je charakteristická pomaly sa stupſujúcimi, väčšinou jednostrannými bolesťami hlavy, ktoré väčšinou trvajú 4 až 72 hodín. Bolesti hlavy sú sprevádzané buď nevoľnosťou alebo sú pacienti citliví na hluk a svetlo a zdržiavajú sa prednostne v tichých, zatemnených miestnostiach.

Diagnostické kritéria migrény bez aury
trvanie záchvatov bolestí hlavy 4-72 hod.
minimálne 2 z nasedovných 4 kritérií:
jednostranná bolesť (zmena strán počas a medzi záchvatmi je možná)
bodavá, pulzujúca bolesť
stredná až vysoká intenzita bolesti
závislosť od záťaže
dodatočne minimálne jeden vegetatívny symptóm:
nevoľnosť, zvracanie
citlivosť na svetlo a hluk

Migréna s aurou
Pri tejto forme migrény, ktorá sa označuje aj ako “klasická” migréna alebo “migraine accompagné”, sa dodatočne k už opísaným symptómom objavujú ešte neuologické symptómy, ktoré sa zhrſujú pod pojem aura. Môžu to byť tieto:
Poruchy videnia: Pacienti najčastejšie opisujú svetelné úkazy vo forme hrotov (fibliračný skotóm), ktoré sa premiestſujú zo stredu zorného poľa smerom von, a na niekoľko minút sú nasledované maloplošným až úplným výpadkom zorného poľa. Výpadok takéhoto druhu môže prebiehať bez ďalších symptómov a môže trvať 15 až 30 minút.
Poruchy reči
Ochrnutia alebo poruchy vnímania: Vyskytujú sa typicky jednostranne – na strane ležiacej oproti bolesti hlavy. Ako symptóm sa prejavuje ľahká svalová slabosť ruky alebo zriedkavejšie nohy alebo chodidla.

Jednotlivé symptómy netrvajú dlhšie než 60 minút. Môžu sa však objavovať aj dlhšie (prolongčne), teda dlhšie než jednu hodinu. Mimoriadnym prípadom by v tejto súvislosti bol výskyt aury bez bolesti hlavy.

U mladých žien sa pozoruje osobitná forma migrény s aurou, migréna basilaris. Dodatočne k bolestiam hlavy v tyle ako aj k poruchám videnia trpia pacientky neistotou chôdze, šumením v ušiach, závratom a poruchami vnímania v rukách a na tvári.

Oftalmoplégická migréna
Oftalmoplégická migréna sa taktiež prejavuje na oku, postihuje však sietnicu, a tým vnímanie vizuálnych vzruchov. Okrem typických migrénnych symptómov sa prejavuje opakovanými záchvatmi výpadkov zorného poľa na jednom oku, ktoré trvajú dlhšie ako 1 hodinu.

Status migraenosus
Možnými komplikáciami v priebehu migrény sú status migraenosus a migrenózny infarkt. O statuse migraenosus hovoríme, keď napriek intenzívnej terapii prejde záchvat migrény do ďalšieho záchvatu a trvá dlhšie než 72 hodín. Kvôli pretrvávajúcemu zvracaniu sú pacienti často dehydrovaní, t.zn., že im chýbajú tekutiny, a kolabujú. Títo pacienti musia byť ošetrovaní nemocnične. Migrenózny infarkt je charakteristický symptómami aury, ktoré sa v priebehu siedmych dní celkom nestrácajú a/alebo sú sprevádzané ischemickým záchvatom, čiže mozgovou porážkou. V tejto súvislosti sa predtým hovorilo o „komplikovanej“ migréne.

Migréna u detí
Podľa odhadov Nemeckej spoločnosti bolestí hlavy a migrény má migrénu už asi sedem percent detí vo veku od 7 a 15 rokov. Symptomaticky sa záchvaty podobajú záchvatom u dospelých. Na rozdiel od nich sa bolesti hlavy častejšie objavujú obojstranne, sprevádzané tupou intenzívnou bolesťou na čele. Menej silne sa prejavujú sprievodné symptómy a dĺžka záchvatu, s vekom však rastú. Záchvaty sú kratšie než u dospelých, trvajú však minimálne jednu hodinu. Typickou je aj nevoľnosť, bolesti brucha a zvracanie. Tieto symptómy sa v zriedkavých prípadoch môžu objavovať aj bez bolestí hlavy. U niektorých detí sa migréna prejavuje vo forme záchvatov závratu s nevoľnosťou a zvracaním. Pred záchvatom môže dochádzať aj k neurologickým výpadkom. Často opisujú „fantastické obrazy“ (syndróm Alice v Krajine zázrakov).

Bolesti hlavy sa u detí prejavujú zmenou správania. Obvyklé činnosti sa zastavujú, deti sa uťahujú do ústrania a vyhľadávajú ticho.

Trpí vaše dieťa migrénou?
Migréna je častým ochorením detského veku. Vyskytuje sa asi u 4 % detí v porovnaním so 6 % u mužov a 18 % u žien. Na Slovensku je to asi 60 000 detí s migrénou. V predškolskom a mladšom školskom veku je výskyt migrény rovnako častý u chlapcov ako u dievčat, v puberte však dievčatá majú migrénu 2x častejšie ako chlapci. Migréna často začína v detskom veku. Polovica dospelých pacientov s migrénou udáva, že ochorenie začalo pre 20. rokom života, 25 % udáva prvé záchvaty migrény pred 10. rokom života.

Ako sa prejavuje migréna?
Migréna je ochorenie charakterizované opakovanými záchvatmi bolestí hlavy, spojenými so zrakovými, vegetatívnymi, zriedkavejšie vnemovými a pohybovými príznakmi. V procese vzniku záchvatu sa podieľajú mechanizmy cievne- najskôr zúženie ciev s poruchou prekrvenia a neskôr rozšírenie ciev, nervové- útlm funkcie buniek v mozgovej kôre a látkové- bielkoviny pôsobiace na cievy, kde významnú úlohu hrajú špeciálne receptory (v prípade migrény sú to serotonínové receptory).

Vlastnému záchvatu často predchádzajú určité signály - zvýšená aktivita, predráždenosť, unavenosť. Prvým príznakom záchvatu býva takzvaná aura (predzvesť), zvyčajne zraková vo forme zábleskov, výpadov zorného poľa, tŕpnutie končatín a závraty. Následná bolesť sa spravidla prejavuje v jednej polovici hlavy, je veľmi silná, pulzujúca s pocitom zvracania. Ďalej sa prejavuje zvracaním a bolesťami brucha, s precitlivenosťou na svetlo a zvuk a zvýrazſuje sa otrasmi pri chôdzi. Bolesť trvá 2-12 hodín a po spánku ustúpi.

U malých detí je ťažko odlíšiť prvé dve formy migrény, lebo nevedia príznaky popísať.

Špecifiká migrény u detí:
U detí, na rozdiel od dospelých, nie je bolesť lokalizovaná na jednu polovicu hlavy, ale je lokalizovaná obojstranne na čele alebo v spánkoch

bolesť trvá kratšie a záchvaty migrény sú menej časté ( 1-2x do mesiaca)
zvyčajne chýba precitlivenosť na zvuk
u detí sú zriedkavejšie provokujúce príčiny (u dospelých- stres, únava, menštruácia)
po spánku bolesť hlavy ustúpi
vyskytujú sa špecifické formy migrény u detí - stavy zmätenosti, dezorientácie
(syndróm Alice v krajine zázrakov), opakované zvracanie bez zjavnej príčiny
cyklické vracanie
pocity závratov s poruchami rovnováhy
Liečba záchvatu migrény:
ak sú záchvaty zriedkavé a nie veľmi intenzívne, nedoporučuje sa liečba – dieťa treba uložiť do postele, po spánku bolesť ustúpi
ak sú príznaky intenzívne, odporúčajú sa ľahké lieky proti bolesti (paracetamol, ibuprofén) a lieky proti zvracaniu
ak liečba nie je účinná, po neurologickom vyšetrení na základe doporučenia lekára sa používajú silnejšie analgetiká a špecifická liečba agonistami 5-HT-1D receptorov - sumatriptan. Sumantriptan je dostupný ako tablety, nosový sprej a injekcie. Pre liečbu detskej migrény sa odporúča nosový sprej.
V prípadoch, ak sa záchvaty opakujú častejšie ako 4x do mesiaca a výrazne ovplyvſujú kvalitu života, je vhodná preventívna liečba .

Život s migrénou

Všeobecné informácie
Pacienti s migrénou trpia na túto chorobu často dlhé roky. Bežný deſ býva vo veľkej miere ovplyvſovaný symptómami. Postihnutí sa nie náhodou vo svojich aktivitách cítia obmedzovaní starosťami a obavami spojenými s chorobou. Už len strach z ďalšieho záchvatu migrény drasticky znižuje ich kvalitu života. Vyhýbajú sa alebo rušia rôzne aktivity, aby sa vyhli vyvolávajúcim momentom.

Aj deti musia brať ohľad na záchvaty migrény svojich matiek; čo u matiek naopak vedie k latentnému zlému svedomiu. K tomu prichádzajú sprievodné symptómy ako sú citlivosť na svetlo a hluk alebo nevoľnosť. Najväčším problémom pacientov s migrénou nakoniec je udržať si svoje každodenné vzťahy a povinnosti v poriadku. A to často s predstavou, že sa na tom v najbližších rokoch nič nezmení.

Čo môžeme robiť sami?
Pacienti s migrénou sa spravidla pokúšajú vyhýbať sa situáciám, ktoré su im známe ako “vyvolávače” (spúšťacie faktory) – či sa jedná o určité podnety, alebo ide o zrieknutie sa rôznych potravín, vyhýbanie sa stresu a pod. To mimochodom vedie k nesprávnej predstave priameho okolia, predovšetkým čo sa týka ich osobnosti. Pacienti s migrénou bývajú kvôli ich vyhýbavým stratégiám často považovaní za vynútených a neflexibilných.

Nepripúšťajte si tieto predsudky!
Mnoho ľudí trpí migrénou. Je to choroba a nie sociálny nedostatok. Pomocou kontrolného zoznamu k migréne sa naučte spoznať a vyvarovať sa Vašim osobným spúšťačom.

Ďalšie užitočné opatrenia na prevenciu
pravidelný rytmus spánku a bdenia
vyhýbanie sa silným výkyvom teplôt (napr. sauna)
vytrvalostné športy, prispievajú k uvoľneniu
nijaká záťaž vlastnej osobnosti, vyhýbajte sa tlaku a stresu
užívajte si života podľa Vášho rytmu

Terapia pri migréne
Všeobecné informácie
Úspešná terapia často roky trvajúcej migrény sa nedá dosiahnuť v krátkom čase. Dlhodobo sa dá úspech docieliť najskôr kombináciou medikamentóznych opatrení a opatrení bez liekov. Spôsob liečby sa orientuje podľa rozahu migrény; vyliečenie však nie je možné. Pri terapii napokon ide o zmiernenie symptómov.

Všeobecné opatrenia
Pri záchvate migrény pomáhajú studené obklady, ktoré bolesť zmierſujú, ako i utiahnutie sa do tmavej, tichej miestnosti, aby sa čo najviac vylúčili vzruchy. Môže pomôcť aj spánok. Dlhodobo sa možno pokúsiť ovplyvniť spúšťacie faktory. K tomu patrí zrieknutie sa určitých potravín ako sú syr, čokoláda, alkohol a glutamát. Rovnako by sme si mali zvyknúť na pravidelný rytmus spánku a bdenia a natrénovať si určité metódy prekonávania stresu.

Medikamentózna liečba
Pri liečbe migrény sa musí rozlišovať medzi terapiou záchvatu migrény a terapiou v takzvanom intervale bez ťažkostí.

Záchvat migrény
Samostatná medikácia pri ľahkých až stredne ťažkých bolestiach hlavy

Najprv by sa malo užiť takzvané antiemitikum na zlepšenie vegetatívnych sprievodných symptómov – ako napr. nevoľnosť. Tieto tiež spôsobujú, že analgetiká, čiže vlastné prípravky proti bolesti, môžu byť telom lepšie vstrebávané a môžu lepšie účinkovať. Analgetikum metoclopramid (Paspertin®) sa užíva orálne alebo rektálne, domperidon (Motilium®) orálne.

Analgetiká
Po 15 až 20 minútach môžu potom nasledovať analgetiká, a síce

kyselina acetylsalicylová, napr. Acylpirín®, vo forme žuvacej tablety alebo ako šumivý nápoj,
paracetamol (ben-u-ron®), orálne alebo - ako čapík – rektálne,
ibuprofen (Brufen®).

Dôležité je to, že lieky dávkujete dostatočne a neužívate žiadne kombinované preparáty, ktoré napríklad obsahujú kofeín, pretože tieto môžu viesť k trvalým bolestiam hlavy.
Lieky na recept pri stredne ťažkých až ťažkých bolestiach hlavy
Triptány

V posledných rokoch sa pri vývoji špeciálnych účinných látok docielili veľké pokroky, napr. – pokiaľ ide o selektívne účinný serotonín – pri agonistoch. To sú účinné látky, ktoré majú ten istý účinok ako telu vlastný serotonín. Prvým zástupcom tejto skupiny bol sumatriptan. Najnovším vývojom tejto skupiny látok je naratriptan, ktorý je vďaka svojej schopnosti pretlačiť hematoencefalitickú bariéru, ako aj vďaka svojmu dlhému polčasu rozpadu obzvlášť efektívny.

Triptány sú látky s najlepším účinkom pri akútnom záchvate migrény. Pôsobia v každej dobe počas záchvatu a pomôžu aj proti typickým sprievodným úkazom ako je nevoľnosť a zvracanie.

Triptány by sa nemali užívať počas výskytu symptónov aury. Pri dlhotrvajúcich záchvatoch sa môžu – častejšie ako pri ASS alebo ergotamínoch – objavovať bolesti hlavy (takzv. „headache recurrence“); vtedy je potrebná ďalšia dávka.

V súčasnosti sú povolené triptány sumatriptan (Imigran®), zolmitriptan (Asco Top®), naratriptan (Naramig®), rizatriptan (Maxalt®), almotriptan (Almogran®). Výber rôznych triptánov nastáva individuálne podľa dávkovania a aplikačnej formy (tabletka, poťahovaná tabletka, čapík, nosový sprej alebo subkutánna injekcia).

Triptány by sa nemali užívať pri ochorení koronárnych ciev, pri poruchách prekrvenia rúk (Raynaudova choroba) alebo mozgových ciev (obzvlášť pri diabetes, zvýšených hodnotách tuku v krvi, fajčení a nadváhe) ako aj pri obmedzenej funkcii pečene alebo obličiek.

Pozor: Nikdy neužívajte triptány a ergotamíny súčasne. Doba čakania po podaní ergotamínov je 24 hodín.

Triptány môžu vyvolávať vedľajšie účinky ako sú tlak v oblasti hrudníka, triaška, pocit tepla, strach, únavu, pocit slabosti a omámenia. Ak by dlhšie pretrvával prudký pocit úzkosti na hrudi, obráťte sa ihneď na lekára, pretože to poukazuje na zúženie koronárnych ciev. Na dlhšiu dobu triptány vysaďte.

Ergotamíny
Ako druhá voľba po triptánoch môžu byť nasadené, ak sa neobjaví nijaké zlepšenie, takzvané námeľové alkaloidy, napr. ergotamín. Môžu byť podávané orálne, teda ústami, alebo ako čapík. V súčasnosti sa námeľové alkaloidy už neodporúčajú, nanajvýš ešte pri veľmi dlhých záchvatoch migrény alebo pri mnohonásobných „recurrences“. Kto bol však nimi doteraz liečený, a dobre ich znášal, nemal by ich vysadiť.

Užívajú sa:
ergotamíntartrat (napr. ergo sanol®) rektálne alebo orálne alebo
dihydroerotamín (DHE, Dihydergot®) podávaný intramuskulárne alebo subkutánne.

Ergotamín a DHE by sa mali predpisovať ako monosubstancie a nie – ako je v Nemecku zvykom – ako zmiešané prípravky.

Pozor pri nekontrolovanom užívaní prípravkov proti bolesti! Častejšie sa objavujúce bolesti hlavy si nechajte vyšetriť lekárom. Pre všetky prípravky (analgetiká, triptány, ergotaminy) platí:

Úžívanie nesmie byť častejšie ako desať- až dvanásťkrát v mesiaci, inak vzniká nebezpečenstvo liekmi indukovanej bolesti hlavy.

Ani menované prípravky proti bolesti, ani námeľové alkaloidy sa nehodia na terapiu v intervale bez ťažkostí, pretože dlhodobé užívanie môže viesť k dlhodobej bolesti hlavy ako aj k žalúdočnej neznášanlivosti. Dlhšie užívanie námeľových alkaloidov skrýva okrem toho nebezpečenstvo ergotizmu. Pod tým rozumieme poruchy prekrvenia až uzatvorenie ciev, ktoré môže postihnúť všetky orgány.

Profylaxia
Počas intervalu bez ťažkostí môže mať v niektorých prípadoch zmysel užívanie liekov. Tak je to napríklad v prípade, keď sa záchvaty migrény objavujú častejšie ako trikrát za mesiac a na akútnu liečbu nereagujú dostatočne, alebo keď vedľajšie účinky nie sú pre liečeného pacienta tolerovateľné. Aj záchvaty migrény, ktoré trvajú dlhšie než 48 hodín, by mali byť profylakticky liečené, rovnako ako také, ktoré pacient subjektívne pociťuje ako neznesiteľné. Aj komplikované záchvaty migrény – to sú prejavujúce sa neurologické výpadky, ktoré pretrvávajú dlhšie ako sedem dní – si vyžadujú dodatočnú medikamentóznu prevenciu.

Profylaxia môže zredukovať častosť, vážnosť a trvanie záchvatov migrény – v ideálnom prípade až na 50 %, a predchádzať trvalej bolesti hlavy indukovanej liekmi.

Profylaktikami migrény prvej voľby sú betablokátory metoprolol a propranolol alebo kalciumaltagonist flunarizín. Inak sa odporúča kyselina valproová, nesteroidné antireumatiká, DHE, kyselina acetylsalicylová, magnézium alebo serotonínové antagonistá Lisurid a Pizotifen.

Terapia bez liekov
Okrem medikamentóznych terapeutických možností existujú ešte iné účinné možnosti liečby, ktoré vyvolávajú ďaleko menej vedľajších účinkov ako väčšina liekov.

Záchvat migrény
Pri akútnom záchvate migrény sa osvedčili nasledovné metódy:

Tréning ciev (tréning vazokonstrikcie): Pri pacientoch s migrénou bez aury stojí často v popredí pulzujúca bolesť spánkov. Roztiahnuté cievy počas akútneho záchvatu by sa mali vlastnou vôľou ani opäť stiahnuť (vazokonstrikcia = stiahnutie ciev), a tým ovplyvniť bolesť.
Fyzické opatrenia: Na zmiernenie bolestí sa môžu aplikovať studené obklady. Mnohí sa stiahnu do ústrania a v tichu nachádzajú uľahčenie.

Intervalová liečba
Behavoriálne medicínske techniky
Slúžia k tomu, aby sa isté vzory správania, ktoré sme sa v priebehu nášho života naučili, zmenili v pozitívnom zmysle. Pacienti s migrénou sa majú hlavne naučiť prekonávať také vzory správania, ktoré podporujú spúšťacie faktory.

Ako spoľahlivé metódy platia psychologické ovládnutie bolesti, kognitívne techniky, progresívne uvoľnenie svalstva, biofeedback, tréning na zvádnutie stresu a vytrvalostný šport.
Iné metódy
Ďalšou metódou je autogénny tréning, akupunktúra, homeopatia alebo hypnóza, ktorej účinnosť je však (zatiaľ) otázna.

Denné záznamy bolesti hlavy
Sebapozorovanie na jednej strane uľahčuje diagnózu. Na druhej strane sa môžu určiť súvislosti medzi každodennými situáciami a výskytom bolestí hlavy. Čím lepšie poznáme vyvolávacie faktory, tým skôr sa im môžeme vyhnúť.

Do kalendára sa počas viacerých týždſov vpisujú nasledovné údaje:
stupeſ ťažkostí, doba a lokalizácia bolesti hlavy
sprievodné symptómy (napr. mihanie pred očami, nevoľnosť)
osobitné javy, ktoré nie sú na dennom poriadku (napr. stres, vzrušenie, diéta, zmeny času spánku)
požitie určitých potravín: syra, alkoholu, čokolády, jedál obsahujúcich glutamát, párkov, druh a množstvo užitých liekov, resp. iných použitých opatrení.

Diagnóza migrény
Lekárske stanovenie diagnózy sa opiera o tri oporné body

anamnéza
opis záchvatov bolestí hlavy
telesné neurologické vyšetrenia

Anamnéza
Pri stanovovaní diagnózy migrény má mimoriadny význam anamnéza, t.zn. odpovede pacienta na otázky týkajúce sa jeho chorobopisu a jeho súčasného vývoja ťažkostí.
Opis záchvatov bolestí hlavy
Pacient presne opíše znaky záchatov bolestí hlavy, aby sa lekár uistil v diagnóze. Kontrolný zoznam tu slúži ako dobrá orientácia pre opisovanie bolestí.

Telesné neurologické vyšetrenia
Narušené priebehy vzruchov v mozgu sa dajú dokázať pomocou elektroencefalogramu (EEG). Pri EEG sa meria bioelektrická aktivita mozgu pomocou povrchových, t.zn. na kožu na hlave, umiestnených elektród. Porovnateľnou metódou je elektrokardiogram (EKG) na vyšetrenie srdca. Na zistenie prekrvenia mozgu sa prevádza Dopplerova ultrasonografia.

Snímkvacie metódy ako sú počítačová tomografia (CT) a magnetorezonančná tomografia neukážu spravidla žiadne nápadnosti. Indikáciami k snímkovacej diagnostike sú: prvotná manifestácia a značné zmeny doterajšej symptomatiky bolestí hlavy. Pretože vyskytujúce sa bolesti hlavy však môžu mať rôznorodé príčiny, ako napr. tumory, nemali by sa tieto vyšetrovacie metódy vynechať.

Čo sa týka diferenciálnej diagnostiky, mali by sa rozlišovať iné formy bolesti hlavy, ako sú hypotonická bolesť hlavy, kombinovaná bolesť hlavy, analgetická bolesť hlavy alebo clusterova bolesť hlavy. Musia byť vylúčené symtomatické príčiny bolestí hlavy ako napríklad tumory, zápaly alebo poranenie v oblasti hlavy.

Späť na Zdravotná poradňa

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 0 hostia